Poznáte to....uvidíte ju, tie línie, tie tvary, tie obliny. Má svoje roky, ale stále zaujme. Usmejete sa, pretože viete, že musí byť vaša.
Nehovoríme o ženských kráskach, ale o kráskach automobilových. Ako sa o ne správne postarať, kde nájsť odborníkov od fachu, oplatí sa to vôbec? To všetko sú otázky, ktoré pri pohľade na tie krivky klesajú na dôležitosti.
A pritom sa každý už vidíme vo fáze dokončenia tohto nesporne dôležitého projektu, keď prvý krát naštartujeme renovovaného tátoša a vyrazíme na cesty s vetrom opreteky. Ľudia na chodníkoch pri ceste sa usmievajú a kývajú, vaši priatelia vám úprimne želajú alebo závidia tento váš kúsok automobilovej histórie.
A teraz pretočíme dozadu.....dívate sa na hrdzavý kus karosérie s kopou dielov podobnej kvality na kope pri nej a uvažujete, či sa do toho pustíte. A toto sú otázky, ktoré by ste si mali položiť, aby ste sa rozhodli správne - či už pre, alebo proti kúpe.
- Je tá kopa šrotu ešte autom? Má to historickú hodnotu, ktorú si porovnám s cenou? Kupujúci vás bude presviedčať o všeličom. Overte si ponuku, prezrite inzeráty, ponavštevujte múzeá a zbierky historických vozidiel, porozprávajte sa so špecialistami, ak čo len trochu môžete. Získate obraz o tom, do čoho sa ešte oplatí pustiť a čo viete jednoducho alebo menej jednoducho opraviť alebo nahradiť. Ak je historický kus aspoň trocha pojazdný, choďte sa previezť. Ak sa v tom nevyznáte, zoberte si so sebou niekoho, kto má staré motory napočúvané a má skvelé bicepsy z dvíhania kapôt. Pýtajte sa a znova sa pýtajte, pretože vo svete historických vozidiel nájdete mnoho srdciarov, ktorí vám radi poradia.
- Mám klampiara, mechanika, čalúnnika, lakovníka so skúsenosťami? Houston, máme problém. Toto je totiž gordický uzol všetkých opráv. Možno už niekoho poznáte, alebo narazíte na nových ľudí. Pozorne si všímajte ich dielne, pozrite sa na ich referencie. Neklaďte vysoký dôraz na pracovné prostredie, aj z garáže dokáže vyjsť diamant. Čo by mňa zaujímalo, je -vzhľadom na špecifiká vášho historického automobilového projektu - ako komunikujú so zákazníkom v jednotlivých fázach opráv, ako si strážia rozpočet a ako sú schopní dodržať časový plán - opäť vzhľadom na zvláštnosti a nečakané záležitosti. Pretože čo je vaše historické auto? Pandorina skrinka, kde striehne toľko nepredvídaných nástrah, že aj vaša manželka či partnerka je len slabý odvar.
- Mám diely alebo repliky? Aaaaa ideme na bazoš a všetky iné ďalšie očarujúce alternatívy toho, kde sa čo dá zohnať pre vášho skoro hotového krásavca. Iný štát alebo kontinent - žiadny problém. Čo sa týka dielov, opäť platí, že technická znalosť špecialistu je na nezaplatenie. Je originál? Je v relatívne dobrom alebo opraviteľnom stave? A potom tá božská otázka - koľko za to chce predávajúci? Ok, nie sú diely. Vyrobíme. Viď predchádzajúci bod, pretože toto je asi najviac časovo náročná fáza reštaurovania. A verte mi, čo v tejto fáze pokazíte, v ďalšej nedobehnete, to jest tie krivky musia sedieť už teraz. Tmel to už nespraví.
- Máme zmontované, hurá! Moment, akú povrchovú úpravu to malo? Z akej doby pochádza váš miláčik, kedy bol vyrobený? Bol to nejaký pretekársky špeciál (kovová karoséria bez farby) alebo bežné auto, hoci aj s koženou alebo látkovou strechou? Aha, tak najneskôr v tejto fáze by sme mali osloviť aj čalúnnika. Pri voľbe podkladu určite nebudeme riskovať - treba zabrániť ďalšej hrdzi, večnej "kamarátke" historických vozidiel. Epoxidové resp. živicové základové plniče túto funkciu plnia bezchybne. A áno, už teraz diskutujeme o tom, že auto malo farbu na terpentínovom základe, olejovú farbu, prípadne farbu na riedidlovej báze...a malo to vôbec bezfarebný lak? Modernizáciou a ekologizáciou chemického priemyslu sme dospeli do fázy, že nevieme niektoré typy základných náterov už historicky verne vyrobiť. Ani na objednávku. Preto sa prosím snažme priblížiť sa čo najviac danému obdobiu výroby vášho vozidla a vyberme základ, ktorý je ešte možné vyrobiť v dostatočnej kvalite. Prispejeme tak k historickej hodnote vozidla, a to predsa chceme. Ani manželkám nekupujeme pekné šaty pre nič za nič.
- Juchú, ideme do farby! Počkaj, akej farby to pôvodne bolo? Dúfam, že farbosleposť nie je naším problémom. Historické vozidlá obyčajne neoplývali množstvom odtieňov a čierna vždy bola kráľovnou farieb, však? Žarty bokom, ale toto je záležitosť, ktorá bije do očí skôr, ako historicky verná oprava záveru ventilu na pravej zadnej. Opäť naša mantra - chceme zachovať historickú hodnotu vozidla a byť verní technickému dedičstvu, ktoré sme tak prácne nechali zreštaurovať. Preto už určite musíme vedieť, aká farba na vozidle bola, určite sme našli nejaké zvyšky na pôvodnom blatníku znútra. Ak je google náš kamarát, určite už aj vieme, akým systémom (t.j. akou značkou farieb) bolo vaše auto lakované vo výrobe. S troškou šikovnosti ste určite už oslovili výrobcu tejto farby alebo jej importéra. Výroba farieb je totiž tak špecifická a náročná, ako výroba automobilov, a je vysoko pravdepodobné, že počnúc riedidlovými systémami táto spoločnosť ešte stále vyrába. Ako sme už vyššie spomínali, pri terpentínových či olejových bázach to už tak nemusí byť. Ak oslovíte výrobcu a ich koloristické laboratórium, s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vám dajú zoznam odtieňov, v ktorých sa váš miláčik vyrábal. Z nich si už môžete vybrať ten váš a máte receptúru na farebný zázrak. Ale pozor - receptúra je len na konkrétnu značku a farebný systém, ktorý ste si vybrali. Určite s ňou nemôžete pobežať ku druhému dodávateľovi farieb s heslom "namiešaj mi farbu". Tento by si odtieň znova musel nechať vyskladať v laboratóriu. Áno, sú aj jednoduchšie cesty, máme digitálne nástroje a vieme farbu oskenovať, ak máme z čoho - napríklad zo zvyšku spomínaného blatníka. Majte však na pamäti, že to nemusí byť farba, v ktorej auto vyrobili. Stále preto odporúčame osloviť výrobcu a nechať si urobiť historicky vernú receptúru. Väčšina výrobcov ponúka túto možnosť bezplatne.
- Zvládol som to! Mám historické vozidlo a chcem zvláštne EČV. Nádych a výdych, dámy a páni, teraz prichádza na rad administratíva. Ešteže sa máme na koho obrátiť, viď kontakty nižšie. Historické vozidlo potrebuje u nás preukaz historického vozidla, vydaný príslušným národným orgánom FIVA (u nás Združenie zberateľov historických vozidiel Slovenskej Republiky). Historické vozidlo je také vozidlo, ktoré bolo vyrobené pred viac ako 30 rokmi a už sa nevyrába (pri youngtimeroch, teda mladších historických vozidlách, je to výroba pred viac ako 20 rokmi a menej ako 30 rokmi). Je historicky zachované, udržiavané v pôvodnom stave a neprešlo žiadnou podstatnou zmenou technických vlastností a jeho hlavných súčastí. V neposlednom rade - nie je určené na každodenné používanie. Po vydaní preukazu historického vozidla si na príslušnom oddelení PZ SR požiadame o pridelenie zvláštneho evidenčného čísla a osvedčenia o pridelení zvláštneho EČV - na prevádzku v SR alebo aj v zahraničí. Pozor, po vyradení historického vozidla z evidencie vozidiel nie je možné udeliť opätovné schválenie jednotlivého vozidla. Takže len one time, priatelia. Musí to byť láska na celý život.
Verím, že po zvážení všetkého sa pri pohľade na nasledujúcu "kopu šrotu, ktorá kedysi bývala autom" rozhodnete správe. Troška impulzívnosti a emócií k tomu patrí, to je pravda. Veď môj dedo / tetka / otec / strýc mal presne rovnaké auto, mám naň úžasné spomienky, prvá jazda, prvý bozk, prvá dovolenka v Juhoslávii a "pak samé pozitiva a sociální jistoty".
Lenže vaše historické vozidlo je aj investíciou. A tá má svoju hodnotu. Skúste si zájsť na burzu či aukciu historických vozidiel a nájdite si váš diamant.
